Žeby ma chytila Vianočná nálada ? :D Už som začala maľovať vianočné pohľadnice a včera sme už aj záložky vyberali . Neviem prečo robím také blbosti, keď sa vždy sťažujem , že nemám čas čítať ale aj tak skončím pri vyrábaní niečoho . No a tak mi napadlo päť vecí ( viac som už nevymyslela ) prečo to všetko tak milujem, zimu, Vianoce ...
1. Krb
- nepoznám človeka , ktorý by nemal rád teplo z krbu v chladný zimný večer . Sadnete si k nemu s dekou , čajom v ruke , dobrou knihou a deň už nepokazí nič , ak vám náhodou nezhorí deka... och a ešte keď vonku sneží :3
2. Čaj
- v lete nezvyknem čítať knihy sa čajom v ruke, ale v zime je to nevyhnutnosť a v predvianočnom období ešte horúca čokoláda. Síce väčšinou zabudnem , že som si čaj urobila a tak potom keď si spomeniem je už dávno studený. Nevadí, tak či tak si ho vždy urobím. A najlepší moment je , keď je vonku zima, husto sneží a ja sedím v čajovni , v teple a v ruke výborná kniha ..
3. Nikto mi nič nepovie ak ostanem celý deň v posteli
- sedím si tak zabalená v deke a perine. Nikomu to nevadí, lebo bývame vo veľkom dome a tam je večne zima tak keď si poležím s knižkou v posteli pri takomto dni je to úplne akceptovateľné ( a super :3 )
4. To čaro
- milujem čítanie v tomto období hlavne kvôli úžasnej atmosfére . Veľa ľudí čo poznám neznášajú Vianoce, zimu a to už ani nehovorím o snehu . Ja to všetko zbožňujem, sedieť pri Vianočnom stormčeku a čítať novú knihy, čítať keď sneží lebo je to také kúzelné .
5. re-reading Harryho Pottera
- pre mňa nevyhnuteľnosť každej zimy. Bez Harryho to nie je ono . Vždy niekedy v decembri začínam re-reading a postupne a aj re-watching filmov, pre mňa to je celé také Vianočné ( a je mi jedno že ich tie knihy čítam každý rok , Harryho nebudem mať nikdy dosť )
- možno by som po dlhšom uvažovaní napísala aj viac vecí ( sviečky , svetielka, čítanie na záhrade s kopou diek keď sneží, mačka ležiaca vedľa mňa .. ) ale ponáhľam sa teda čítať knihu.. veľmi rada by som bola ak by sa mi to konečne podarilo ..
nedeľa 30. novembra 2014
utorok 25. novembra 2014
Čo by bolo, keby som nečítala knihy ?
V piatok som mala v škole so sebou trilógiu Hier o život. Čítala som
Drozdajku, pretože večer som šla do kina a chcela som ten re-reading stihnúť
ešte predtým . Stalo sa , že som to ale nejako nestíhala. Tak som teda čítala
na angličtine, na biológii a na sieťových technológiách, potajomky aby si ma
nikto nevšimol . Po piatej hodine ku mne dobehla spolužiačka ,veľmi ľútostivo
na mňa pozrela a povedala, " Ach moja, prečo to čítaš ? To musíš ? A to ťa
baví ?!" .
Keď som jej povedala, že nie, nikto ma nenúti, čítam to lebo ma to baví a že to vlastne už čítam tretíkrát, pozrela na mňa ešte ľútostivejšie než predtým a dodala : "Fúha, ja by som niečo také nezvládla prečítať. Vlastne ja nečítam knihy vôbec, okrem povinnej literatúry." Ani neviem z čoho som bola zaskočená viac. Z faktu že nič nečíta alebo, že číta vlastne len povinnú literatúru ( ja čítam veľa a povinnú literatúru nie ) . Môj život už tak ovplyvnili knihy, že si život bez nich neviem predstaviť. Aké by to bolo keby som nečítala ? Pravdepodobne by som zo mňa celkom iný človek, no nemyslím, že lepší.
Predstavte si , že by ste nikdy nič neprečítali. Že by 200-stranová kniha bola až príliš dlhá a svet ukrytí v písmenách by bol pre vás nudný. Pre mňa to znie ako niečo nemožné. Z takmer každej knihy, ktorú som prečítala som si niečo odniesla. Moje "Ja" je v podstate poskladané z kníh. Bez nich by som samozrejme nemala tento blog, nebola by som šla na škole v ktorej som - nakoľko sa mi čítanie v angličtine tak zapáčilo, že bilingválne gymnázium bolo nevyhnutnosťou- , neučila by som sa hrať na gitare a bolo by pre mňa oveľa ťažšie byť sebavedomá , no neviem si predstaviť , čo by som robila v tých chvíľach.. kedy už nepomáha nič.. premáha ma smútok a potom prichádza Harry Potter a ten premôže úplne všetko. A vždy.
Knihy ma zaviedli na nekonečné cestu naprieč predstavivosťou až do iného sveta. Ktorý poznám len ja. Je v ňom presne to , čo si predstavujem. Vždy to môžem zmeniť, ak by som náhodou chcela. Sú v ňom ľudia, s ktorými som prežila dobrodružstvá, ľudia čo ma nikdy neopustia, vždy stoja pri mne . Odísť z tohto sveta by bolo príšerné, vtrhla by som do reality nešťastných ľudí neustále hľadiacich na obrazovku mobilu. Bola by som stratená. Nevedela by som nájsť tú správnu cestu , lebo knihy ma naučili veľmi veľa, poučili ma a už ako maličká som odchádzala z knižnice s ťažkým batôžkom. Aké by to bolo , keby som tam nikdy nezašla ?
Poznám veľa ľudí, pre ktorých sú knihy záťaž , ja si vždy len búcham hlavu o stenu keď počujem, že sa ma pýtajú aby som im povedala ako skončia Hry o život, či bude Katniss s Peetom alebo s Galom a naposledy som započula aj vetu : " .. a Na vine sú hviezdy.. to je akože podľa knihy ?" ( i don´t want to live on this planet anymore ) . Potom sa medzi takými ľuďmi cítim ako mimozemšťan, jedno šťastie je , že mám aj také kamarátky, ktoré knihy milujú, potom im už len posúvam tie moje a deň čo deň o nich kecáme. Ibaže čím ďalej, tým je viac ľudí , ktorý si radšej počkajú rok na film než by si mali prečítať nie-dlhú knihu, lebo to ich bude stáť veľa, veľa energie...A tak sa učitelia čudujú, čo za generácia to sme ..
Keď som jej povedala, že nie, nikto ma nenúti, čítam to lebo ma to baví a že to vlastne už čítam tretíkrát, pozrela na mňa ešte ľútostivejšie než predtým a dodala : "Fúha, ja by som niečo také nezvládla prečítať. Vlastne ja nečítam knihy vôbec, okrem povinnej literatúry." Ani neviem z čoho som bola zaskočená viac. Z faktu že nič nečíta alebo, že číta vlastne len povinnú literatúru ( ja čítam veľa a povinnú literatúru nie ) . Môj život už tak ovplyvnili knihy, že si život bez nich neviem predstaviť. Aké by to bolo keby som nečítala ? Pravdepodobne by som zo mňa celkom iný človek, no nemyslím, že lepší.
Predstavte si , že by ste nikdy nič neprečítali. Že by 200-stranová kniha bola až príliš dlhá a svet ukrytí v písmenách by bol pre vás nudný. Pre mňa to znie ako niečo nemožné. Z takmer každej knihy, ktorú som prečítala som si niečo odniesla. Moje "Ja" je v podstate poskladané z kníh. Bez nich by som samozrejme nemala tento blog, nebola by som šla na škole v ktorej som - nakoľko sa mi čítanie v angličtine tak zapáčilo, že bilingválne gymnázium bolo nevyhnutnosťou- , neučila by som sa hrať na gitare a bolo by pre mňa oveľa ťažšie byť sebavedomá , no neviem si predstaviť , čo by som robila v tých chvíľach.. kedy už nepomáha nič.. premáha ma smútok a potom prichádza Harry Potter a ten premôže úplne všetko. A vždy.
Knihy ma zaviedli na nekonečné cestu naprieč predstavivosťou až do iného sveta. Ktorý poznám len ja. Je v ňom presne to , čo si predstavujem. Vždy to môžem zmeniť, ak by som náhodou chcela. Sú v ňom ľudia, s ktorými som prežila dobrodružstvá, ľudia čo ma nikdy neopustia, vždy stoja pri mne . Odísť z tohto sveta by bolo príšerné, vtrhla by som do reality nešťastných ľudí neustále hľadiacich na obrazovku mobilu. Bola by som stratená. Nevedela by som nájsť tú správnu cestu , lebo knihy ma naučili veľmi veľa, poučili ma a už ako maličká som odchádzala z knižnice s ťažkým batôžkom. Aké by to bolo , keby som tam nikdy nezašla ?
Poznám veľa ľudí, pre ktorých sú knihy záťaž , ja si vždy len búcham hlavu o stenu keď počujem, že sa ma pýtajú aby som im povedala ako skončia Hry o život, či bude Katniss s Peetom alebo s Galom a naposledy som započula aj vetu : " .. a Na vine sú hviezdy.. to je akože podľa knihy ?" ( i don´t want to live on this planet anymore ) . Potom sa medzi takými ľuďmi cítim ako mimozemšťan, jedno šťastie je , že mám aj také kamarátky, ktoré knihy milujú, potom im už len posúvam tie moje a deň čo deň o nich kecáme. Ibaže čím ďalej, tým je viac ľudí , ktorý si radšej počkajú rok na film než by si mali prečítať nie-dlhú knihu, lebo to ich bude stáť veľa, veľa energie...A tak sa učitelia čudujú, čo za generácia to sme ..
sobota 22. novembra 2014
Hry o život - Drozdajka 1.časť- filmová recenzia
(Po prvé vám chcem povedať , že neviem písať filmové recenzie. Mne sa buď film nepáči alebo ho milujem) Už po prvom filme a prvej prečítanej knihy zo série Hier o život som bola ohromná fanúšička toho všetkého. Celý svet , obvody a Panem si ma získali svojou gurážou , originalitou a nebojácnosťou . Pamätám sa ako to všetko začalo pred nejakými troma rokmi a rozmýšľala som aká asi Drozdajka budem. Čakala som dlho a keď prišlo na film , pripadala som si nepripravená vidieť to celé. Aj napriek tomu, že som si urobila re-reading Drozdajky a re-watching filmov. Prišlo mi to tak nedávno , keď som šla do kina na Catching fire. Všetko ma ale nakoniec uchvátilo :D Veď ja sa ešte rozrozprávam. A pozor ..recenzia môže obsahovať spoilery !
Minulý rok som pred Skúškou ohňom videla všetky trailery, všetky klipy , promotional stills , rozhovory.. proste všetko čo vyšlo , zapríčinila sa za to aj moja facebookovská stránka ,čiže ma neskôr v kine prekvapilo len máločo. Tak som sa tentokrát rozhodla pozrieť si len prvé dva trailery ( v pláne bol len jeden ale neodolala som ) . Bola som tomu vďačná , lebo som som všetko objavovala až na veľkom plátne . Asi trištvrtiny filmu som si predstavovala úplne inak. Celý trinásty obvod a všetko okolo toho, no povedala som si že nevadí, film mi to nepokazí. A napokazí to ani vec , že je rozdelený na dve časti .Predsa len som si po skončení filmu povedala, že v druhej časti bude toho ešte veľa .
Ako vždy úžasné herecké výkony Jennifer , ktorá by snáď vedela predať aj skysnuté mlieko, sú na nezaplatenie .Vie zahrať ako rebelku, tak aj duševne nestabilné dievča, či vložiť do obyčajnej scénky niečo vtipné. A to ani nehovorím o tom ako strašne ju mám rada. Josh sa konečne ukázal ! Vždy som verila jeho hereckým schopnostiam. A fandila som mu už od malička, veď predsa hral vo viacerých detských filmoch . To ako sa mu podarilo zahrať Peetu bolo dokonalé i keď "heartbreaking" a budem pevne veriť že si ho všimnú aj kritici. Gala - Liama , trochu zaškatuľkovali do "friendzone" a podľa mňa na ta co celý film poukazovali , ale nejako ma to prinútilo aby som ho začala mať fakt rada.
Bola som pár krát v šoku z niektorých zmien . No väčšina z nich filmu len prospela . Predsa len sa niečo pridať muselo aby nebol film príliš krátky. Effie ! Dokonalá zmena vo filme. Hry bez nej by neboli perfektné ! Film sa niesol v inom duchu než predošlé dva , a keď sa spätne obzerám každý z nich je úplne iný !
Drozdajka bola síce menej akčná, no zato nabitá emóciami a ja som mala na rukách počas celého filmu zimomriavky ( a nie len preto že mi bola zima ) . Hudba vo filme bola neopísatľná, vždy zasadená so správneho momentu aby vzburcovala tú pravú náladu .
Rebeli v obvodoch dodali filmu to práve vojnové šialenstvo a scéna s drevorubačmi bola výborná ! Nečakané, proste super ! A potom prišla Jennifer, zaspievala Hanging tree a došlo k najlepšej scéne celého filmu . Bola to tá najkrajšia časť ! Jennifer , ktorá o sebe hovorila ako o absolútnom antitalente na spev to urobila dokonale ! Tak hlboko emotívny moment už dlho nikde nebol, lebo keď sa k spevu pridali aj obyčajný ľudia z piateho obvodu a strhli priehradu tak to začalo byť famózne ..
A čo ma tam je po akčných scénach keď vidím doráňaného, zničeného Peetu. Nepotrebujem akciu keď musím prežívať také srdcervúce momenty. Vždy keď bol na plátne on, bolo celé kino úplne potichu. A aj napriek tomu že som vedela ako všetko skončí, daná scéna bola tak či tam šokom ! Nehovoriac o stretnutí sa Annie s Finnickom , čo považujem za ďalší najkrajší moment z Drozdajky.
Možno mi chýbalo pár detailov ale na tie sa môžem vykašlať a tiež na to , že som pôvodne chcela len jeden film. Teraz si nedokážem predstaviť , že by už bol koniec. Práveže mnou lomcuju neskutočné štastie pri myšlienke , že to ešte bude pokračovať a dočkám sa dalšej premieréry s tým najlepším castom ! Už dlho som nevidela tak zohraných a vtipných ľudí.)
Celkovo zhodnotiť film podľa nejakých hviezdičiek nedokážem . Môžem povedať len , že prekonal všetky moje očakávanie , kniha je kniha a moje predstavy o nej zostanú vždy rovnaké , no celá táto séria je pre mňa nejlepšie spracovanou knižnou trilógiou ! Teraz už len čakať do 19. novembra budúceho roka .
Minulý rok som pred Skúškou ohňom videla všetky trailery, všetky klipy , promotional stills , rozhovory.. proste všetko čo vyšlo , zapríčinila sa za to aj moja facebookovská stránka ,čiže ma neskôr v kine prekvapilo len máločo. Tak som sa tentokrát rozhodla pozrieť si len prvé dva trailery ( v pláne bol len jeden ale neodolala som ) . Bola som tomu vďačná , lebo som som všetko objavovala až na veľkom plátne . Asi trištvrtiny filmu som si predstavovala úplne inak. Celý trinásty obvod a všetko okolo toho, no povedala som si že nevadí, film mi to nepokazí. A napokazí to ani vec , že je rozdelený na dve časti .Predsa len som si po skončení filmu povedala, že v druhej časti bude toho ešte veľa .
Ako vždy úžasné herecké výkony Jennifer , ktorá by snáď vedela predať aj skysnuté mlieko, sú na nezaplatenie .Vie zahrať ako rebelku, tak aj duševne nestabilné dievča, či vložiť do obyčajnej scénky niečo vtipné. A to ani nehovorím o tom ako strašne ju mám rada. Josh sa konečne ukázal ! Vždy som verila jeho hereckým schopnostiam. A fandila som mu už od malička, veď predsa hral vo viacerých detských filmoch . To ako sa mu podarilo zahrať Peetu bolo dokonalé i keď "heartbreaking" a budem pevne veriť že si ho všimnú aj kritici. Gala - Liama , trochu zaškatuľkovali do "friendzone" a podľa mňa na ta co celý film poukazovali , ale nejako ma to prinútilo aby som ho začala mať fakt rada.
Bola som pár krát v šoku z niektorých zmien . No väčšina z nich filmu len prospela . Predsa len sa niečo pridať muselo aby nebol film príliš krátky. Effie ! Dokonalá zmena vo filme. Hry bez nej by neboli perfektné ! Film sa niesol v inom duchu než predošlé dva , a keď sa spätne obzerám každý z nich je úplne iný !
Drozdajka bola síce menej akčná, no zato nabitá emóciami a ja som mala na rukách počas celého filmu zimomriavky ( a nie len preto že mi bola zima ) . Hudba vo filme bola neopísatľná, vždy zasadená so správneho momentu aby vzburcovala tú pravú náladu .
Rebeli v obvodoch dodali filmu to práve vojnové šialenstvo a scéna s drevorubačmi bola výborná ! Nečakané, proste super ! A potom prišla Jennifer, zaspievala Hanging tree a došlo k najlepšej scéne celého filmu . Bola to tá najkrajšia časť ! Jennifer , ktorá o sebe hovorila ako o absolútnom antitalente na spev to urobila dokonale ! Tak hlboko emotívny moment už dlho nikde nebol, lebo keď sa k spevu pridali aj obyčajný ľudia z piateho obvodu a strhli priehradu tak to začalo byť famózne ..
A čo ma tam je po akčných scénach keď vidím doráňaného, zničeného Peetu. Nepotrebujem akciu keď musím prežívať také srdcervúce momenty. Vždy keď bol na plátne on, bolo celé kino úplne potichu. A aj napriek tomu že som vedela ako všetko skončí, daná scéna bola tak či tam šokom ! Nehovoriac o stretnutí sa Annie s Finnickom , čo považujem za ďalší najkrajší moment z Drozdajky.
Možno mi chýbalo pár detailov ale na tie sa môžem vykašlať a tiež na to , že som pôvodne chcela len jeden film. Teraz si nedokážem predstaviť , že by už bol koniec. Práveže mnou lomcuju neskutočné štastie pri myšlienke , že to ešte bude pokračovať a dočkám sa dalšej premieréry s tým najlepším castom ! Už dlho som nevidela tak zohraných a vtipných ľudí.)
Celkovo zhodnotiť film podľa nejakých hviezdičiek nedokážem . Môžem povedať len , že prekonal všetky moje očakávanie , kniha je kniha a moje predstavy o nej zostanú vždy rovnaké , no celá táto séria je pre mňa nejlepšie spracovanou knižnou trilógiou ! Teraz už len čakať do 19. novembra budúceho roka .
streda 19. novembra 2014
John Green- Papierové mestá / RECENZIA
Autor : John Green
Originálny názov : Paper Towns
Počet strán : 296
Vydavateľstvo : Yoli
Väzba : paperack
Anotácia : Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné!
Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky – a možno aj svoju vlastnú.
streda 12. novembra 2014
Prečo John Green ? .. a prečo ho toľko kritizujú ? ...
Viem , že tento som už nepridala nič asi dva týždne aj to že tento článok bude možno trochu odvecy, nie dokonalý akým mal byť , ale obhajujem tu svoj názorom v krátkom čase ( totiž to si učitelia myslia že sme superhrdinovia s nadpriemernou inteligenciou a dokonalou pamäťou ) . No dúfam , že si ho prečítate a nevykašlete sa po tom na mňa.
Neviem prečo, ale už pár týždňov vídam na slovenských a českých blogoch veľa veľa kritiky na stranu Johna Greena, ktoré byt tu pred pár mesiacmi určite neobstáli. Ľudom sa vidia jeho knihy , nudné, rovnaké alebo až príliš nerealistické. Neodpoviem vám na otázku prečo.. sam to neviem. S pár blogermi som sa rozprávala a došli sme k jednému záveru, že tento veľký Bum prišiel po filme .
Ešte pred necelým rokom by len málokto zhodil jeho knihy, teraz je to bežné. Myslím, že skutočne stojí za veľa vecami spoločnosť a to hlavné tá marketingová , ktorá si z filmu zrobila obrovský biznis. Tričká, reklamy, nové edície knih, reklamy a zas reklamy. Boli ich toľko , že samého Johna to hnevalo a aj mnoho ľudí. Tak pod tlakom filmu a obrovských očakávaní (pretože všetci nad knihou šaleli ) sa rozhodli tú knihu prečítať a možno sa im nezdala tak dobrá ako ju spoločnosť vykreslila alebo sa danou spoločnosťou nechali vtiahnuť do vlny kritiky a aj keď sa im kniha páčila ostaní ich kritikami natoľko ovplyvnili , že nechceli vytŕčať z davu, tak radšej nič nepovedali. Nebudem kritizovať tých, čo knihu kritizujú ani tých čo ju milujú, poviem len to , prečo je pre mňa osobne John Green spisovateľ s veľkým S.
Zaujal ma jendou vecou. Najdôležitejšou pre mňa. Že mi rozumie, nám teenagerom. Vie sa vcítiť do našej kože a vie, že nie sme tí najslušnešjí , že máme veľké očakávania, obrovské sny. Nenávidime učiteľov, školu, milujeme dobrodružstvá, porušovať pravidlá a byť voľní. Ľúbime, neposlúchame sme svojskí a také sú jeho knihy. Nie sú nudné, každá jedna z nich nám chce niečo povedať, no záleží len na človeku či si ju vypočuje. A tiež na tom či človek potrebuje pre dobrú knihu, dych berúci príbeh.
Sám John Green je považovaný za "Šepkára teenagerov", lebo nás chápe no tu u nás je on sám nepochopený. Nesnaží sa písať dokonalé romány , často krát sa hovorí že jeho knihy sú nerealistické , až príliš detské ( vraj ) . Ale oni nemajú byť úplne skutočné ani dospelácke. Veď nie sú pre nich, sú pre nás .
Možno má nejaké chyby, lenže tak by nebol autorom .
Páči sa mi , že aj napriek tomu aký mal úspech s Hviezdami , je to skvelý človek. Na youtube tvorí so svojim bratom úžasnú dvojicu , ktorú sa nedá prehliadnuť. Vidím tak , že je to snáď ten najnormálnejší človek, dospelák no aj tak srdcom dieťa. Miluje Harryho Pottera , je to jeho najobľúbenejšia knižná séria ako často krát hovorí ! A myslím , že je celkom obdivuhodné , že pri natáčaní filmu vraj väčšina fanúšikom sa neutekala fotiť s hercami ale predovšetkým s ním . Je vtipní, milí a vie si zo seba urobiť srandu. Kto iný by si tvár pomaľoval fixkou , potrel arašidovým maslom a nechal ju potlačiť na tričká ?
John je vlastne Fangirl. Nad svojim filmom šalel viac než jeho fanúšikovia. Pri natáčaní filmu plakal a aj tak to zavesil na internet. Komentuje na tumblre ako zmyslov zbavený a na facebooku a instagrame by sa deň neobišiel bez nejakej jeho fotky .
Môžte ho nemať radi, kritizovať ho, no pre mňa bude vždy úžasným človekom a spisovateľom, ktorý mi dal do života snáď viac rád než ktokoľvek iný. A vždy , vždy budem stáť na jeho strane nech sa stane čokoľvek... aj keby ma ďalšia jeho kniha sklamala.
Neviem prečo, ale už pár týždňov vídam na slovenských a českých blogoch veľa veľa kritiky na stranu Johna Greena, ktoré byt tu pred pár mesiacmi určite neobstáli. Ľudom sa vidia jeho knihy , nudné, rovnaké alebo až príliš nerealistické. Neodpoviem vám na otázku prečo.. sam to neviem. S pár blogermi som sa rozprávala a došli sme k jednému záveru, že tento veľký Bum prišiel po filme .
Ešte pred necelým rokom by len málokto zhodil jeho knihy, teraz je to bežné. Myslím, že skutočne stojí za veľa vecami spoločnosť a to hlavné tá marketingová , ktorá si z filmu zrobila obrovský biznis. Tričká, reklamy, nové edície knih, reklamy a zas reklamy. Boli ich toľko , že samého Johna to hnevalo a aj mnoho ľudí. Tak pod tlakom filmu a obrovských očakávaní (pretože všetci nad knihou šaleli ) sa rozhodli tú knihu prečítať a možno sa im nezdala tak dobrá ako ju spoločnosť vykreslila alebo sa danou spoločnosťou nechali vtiahnuť do vlny kritiky a aj keď sa im kniha páčila ostaní ich kritikami natoľko ovplyvnili , že nechceli vytŕčať z davu, tak radšej nič nepovedali. Nebudem kritizovať tých, čo knihu kritizujú ani tých čo ju milujú, poviem len to , prečo je pre mňa osobne John Green spisovateľ s veľkým S.
Zaujal ma jendou vecou. Najdôležitejšou pre mňa. Že mi rozumie, nám teenagerom. Vie sa vcítiť do našej kože a vie, že nie sme tí najslušnešjí , že máme veľké očakávania, obrovské sny. Nenávidime učiteľov, školu, milujeme dobrodružstvá, porušovať pravidlá a byť voľní. Ľúbime, neposlúchame sme svojskí a také sú jeho knihy. Nie sú nudné, každá jedna z nich nám chce niečo povedať, no záleží len na človeku či si ju vypočuje. A tiež na tom či človek potrebuje pre dobrú knihu, dych berúci príbeh.
Sám John Green je považovaný za "Šepkára teenagerov", lebo nás chápe no tu u nás je on sám nepochopený. Nesnaží sa písať dokonalé romány , často krát sa hovorí že jeho knihy sú nerealistické , až príliš detské ( vraj ) . Ale oni nemajú byť úplne skutočné ani dospelácke. Veď nie sú pre nich, sú pre nás .
Možno má nejaké chyby, lenže tak by nebol autorom .
Páči sa mi , že aj napriek tomu aký mal úspech s Hviezdami , je to skvelý človek. Na youtube tvorí so svojim bratom úžasnú dvojicu , ktorú sa nedá prehliadnuť. Vidím tak , že je to snáď ten najnormálnejší človek, dospelák no aj tak srdcom dieťa. Miluje Harryho Pottera , je to jeho najobľúbenejšia knižná séria ako často krát hovorí ! A myslím , že je celkom obdivuhodné , že pri natáčaní filmu vraj väčšina fanúšikom sa neutekala fotiť s hercami ale predovšetkým s ním . Je vtipní, milí a vie si zo seba urobiť srandu. Kto iný by si tvár pomaľoval fixkou , potrel arašidovým maslom a nechal ju potlačiť na tričká ?
John je vlastne Fangirl. Nad svojim filmom šalel viac než jeho fanúšikovia. Pri natáčaní filmu plakal a aj tak to zavesil na internet. Komentuje na tumblre ako zmyslov zbavený a na facebooku a instagrame by sa deň neobišiel bez nejakej jeho fotky .
Môžte ho nemať radi, kritizovať ho, no pre mňa bude vždy úžasným človekom a spisovateľom, ktorý mi dal do života snáď viac rád než ktokoľvek iný. A vždy , vždy budem stáť na jeho strane nech sa stane čokoľvek... aj keby ma ďalšia jeho kniha sklamala.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)