nedeľa 15. marca 2015

O tom ako som začala skutočne čítať

Pamätáte sa ešte na prvú knižku, ktorú ste ako maličký začínajúci čitatelia celú prelúskali ? Ten pocit, keď ste dokázali sami a bez akejkoľvek pomoci dočítať, pre vás vtedy ešte hrubočiznú knihu, bol najlepším pocitom hneď po jedení čokoládovej torty. Ja sa na svoju prvú ozajstnú knihu pamätám rovnako dobre ako na poslednú, ktorú som čítala, sprevádza ma takto dodnes a vyťahujem ju z poličky snáď každým rokom.

Moje prvá knižka nie je nijak originálna. Spriatelila som totiž ako mnoho mnoho ďalších s Harrym a jeho kúzelníckym svetom. Prvú Potterovku čítala mamka práve keď čakala mňa, usudzujem teda že sa to na mňa vtedy nejako nelepilo, pretože som nikdy žiadnu knihu neprečítala viac ráz než Kameň mudrcov. Jeden deň som si sedla pred našu malú knižnicu v obývačke a začala z nej vťahovať knihy až kým z nich vedľa mňa nestála vežička. Všetky som si prezrela, prečítala názvy a so zaprášenými rukami som sa dostala až na najvrchnejšiu časť kde som našla Harryho. V tom čase som si myslela, že niečo také ako Harry Potter a Rokfort existuje len vo filme. Sedela som tak medzi zaprášenými knihami až kým som neprečítala prvú kapitolu. Pokiaľ sa dobre pamätám, tak ma potom niekto vyhrešil za neporiadok, ktorý som nakoniec aj tak neupratala a trielila som do izby s novým dobrodružstvom v ruke. Čítala som tú knihu vyše mesiaca mysliac si ako rýchlo sa mi to podarilo. Vtedy sa niečo stalo, niekto z tej knižky zamával prútikom a knihy som už neopustila.


Harry bol mojim míľnikom v čítaní, odvtedy som pravidelne chodila s ruksakom do knižnice a nabrala si zo sebou celú kopu kníh , ktorú som potom ledva uniesla. Zostali mi pamäti knižky od Jacqueline Wilson - jej Tracy Beakerová, ktorú som milovala v seriáli aj na stránkach kníh. Hltala som knižky od Tomasa Brezinu, a neskôr som si obľúbila Denník princeznej. Istý čas som sa nemohla odtrhnúť o kníh o vílach z dúhy, nemôžem ich nájsť doma, ani na internete, stali sa tak pre mňa akousi záhadou, totiž si nepamätám ani ako sa volali. Nechcela som čítať povinné čítanie a pohŕdala všetkým čo nám učiteľka nakázala, no ako jedna z mála našej triedy som na knihy nezanevrela ( len na tie do, ktorým ma nútili ) . Jedna z vecí, ktoré si o začiatkoch môjho čítanie pamätám, ako som po dočítaní Harryho Pottera a darov smrti vyhlásila " A, čo budem čítať teraz?" , totiž som si myslela, že už žiadnu dobrú knihu nikdy nenájdem.



Veľmi dobre sa pamätám ako som dostala v knižnici preukaz už do "dospeláckej" časti a mohla tak nahliadnuť do úplne nového sveta, tuším som vtedy pochopila, že na našej zemi je ešte neuveriteľne veľa skvelých kníh ,ktoré som neprečítala. A takto pokračujem aj dnes, na poličke sa mi kopia knihy rovnako rýchlo ako sa mi kopia aj na liste tých, ,ktoré chcem vlastniť. O svoje pocity sa delím už nie len s kamarátkami a v čitateľskom denníku ale aj s vami s čitateľmi. Každým dňom vo mne stúpa túžba po napísaní vlastnej knihy ,a som rada že aspoň takto cez blog, si môžem čo to zapísať.
Knihy sa pre mňa stali veľkou oporou, učia ma, menia ma a sú tu vždy pre mňa. Už som sa pár krát zamýšľala aké by to bolokeby som nečítala, a taký život si neviem predstaviť . Som teda vďačná svojmu parťákovi Harrymu, že tu bol, keď som hľadala ako malé dievčatko v svojom živote niečo dôležité, čo by ma sprevádzalo ťažkou cestou až navždy. 


 Ktorou knižkou sa začala vaša závislosť ? :) 



8 komentárov:

  1. Keď si prečítam tento článok, tak viem, že sa ešte oplatí žiť pre knihy. V poslednej dobe totiž z každej strany počúvam "ako ťa čítanie môže baviť?!" "Ach! Knihy! Fuj!" ... A ja chcem zabíjať!!! wwww.... A možno sa aj trochu hambím, lebo do piatej triedy som tiež neľúbila knihy. K čítaniu ma dostal Konyvran (ktorý sa trolililinku podobal na Harryho a získal si moje srdce). Tie obavy, či ešte niekedy v živote nájdem niečo lepšie ako Kony... :) :D
    Veľmi pekné obrázky, aj článok, aj všetko :) :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja zase viem prečo sa oplatím blogovať, keď si prečítam takýto komentár :) Tiež takto počúvam rôzne divné komentáre keď mám so sebou v škole knihu... akoby som pred upírmi behala so svätenou vodou :D des a hrôza ....Konyvran síce nepoznám ale nájdem si to :)
      Ďakujem

      Odstrániť
    2. Myslím, že Konyvran nestojí za reč. Teda... stále je v mojom srdci, ale asi by som ti ho neodporúčala... Je skôr pre nižšie vekové kategórie... a neviem teraz objektívne zhodnotiť kvalitu :D

      Odstrániť
  2. Týmto článkom si úúúúplne vystihla moje pocity, ja som začínala s Meduškou, potom Harry Potter a nakoniec Matilda od Dahla a potom to už iišloo. :) Tiež som začínala na Jacqueline, tá bola skvelá a siaham po nej aj teraz. Víly? Tie som videla, ale vôbec ma nezobrali, myslím, že sa to volalo vždycky po mene (Astra, oranžová víla, Sandra, rokenrolová víla (niežeby som to vedela, len mám teraz pred sebou otvorený Martinus :D) a podobne), nikdy ma tá séria nechytila a momentálne na mňa Denník princeznej na mojej poličke stále čaká. :) Tiež považujem začiatok veľkého čítania za môj veľký míľnik v živote a som rada, že ma všetci známi a rodina budú mať zaškatuľkovanú ako knihomoľku. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Matildu som čítala aj ja, tú mam hrozne rada ,len som na ňu v článku voľajako pozabudla :D ... a tie Víly.. ach :D Asi si to našla !!Tie mená si pamätám :D Ja som ich čítala hrozne malá a vtedy sami to neskutočne páčilo .
      Ja si môžem čítať koľko chcem no narozdiel od teba nie som v rodine zaškatuľkovaná ako knihomoľka hoci im to dávam najavo dosť jasne, mňa všetci považujú za umelkyňu a hudobníčku :D

      Odstrániť
  3. Krásny článok a hlavne posledné vety. :) Je úžasné, že nielen knihy sú čarovné, ale aj naša láska k nim, ktorá nás všetkých knihomoľov spája. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tak pamätám si na tie úplne prvé rozprávkové knižky od Dobšinského , ktoré som mala a stále mám veľmi rada. Ešte si pamätám, ako sme všetci v 1. ročníku na základke dostali knihu "Smieško z 1. A" ( a mám ju doteraz doma) a ja som sa práve na nej učila čítať :))) Keď som mala cca 9, začala som čítať mamine romány od Vasilkovej a .... naozaj sa mi páčili. Keď som prečítala všetky, ktoré sme doma mali, prešla som na Brezinu ( od toho som sa dlho nevedela odtrhnúť) a potom prišiel H. Potter, Twilight a 1. návšteva knižnice :)
    Super námet na článok! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) My sme v prvej triede dostali knižku Osmijanko, ja som ju ale niekde založila a neviem ju nájsť. Twilight som po Harrym čítala taktiež, myslím že až dvakrát :D vtedy sa mi to hrozne páčilo.

      Odstrániť