streda 23. septembra 2015

O hudbe




Jemné, hladiace brnkanie gitary, či ľubozvučný zvuk klavíra. Vysoké veselé tóny husličiek a ťažký zvuk violončela. Súzvuk množstva nástrojov ladiacich do dokonalej symfónie zvukov, a či melodický osamotený, hlas sprevádzaný len vlastnou hudbou, tvorenou slovami. Hudba, čo dokáže obyčajnému príbehu, ba či jednoduchej knihe dodať dokonalosť na plnej čiare. Melódie, ktoré presne podčiarknu myšlienky, čo vo vás ostanú po prečítaní nového príbehu. Tóny, čo vám budú znieť v ušiach spolu s obrázkami, ktoré si budete premietať v hlave, keď vaša obľúbená kniha skončí, no vy sa jej nechcete vzdať. Hudba vraj podfarbuje všetky slová do výraznejší farieb, dodáva nám pocit nekonečna, pocit, že všetko je možné, že aj nereálny príbeh môže byť skutočným, že to, čo sme čítali, neboli len slová, že sa to stalo. Hudba nám ukazuje svet v inom svetle, a s knihou v len tom najlepšom.



Nezvyknem pri čítaní počúvať hudbu, vyrušuje ma to, nedokážem sa tak plne sústrediť, potrebujem ticho. Často mi však v hlave pri listovaní v knihe rezonujú tóny z nedávno počúvanej pesničky, či hranej skladby, no pri čítaní si hudbu nikdy nepustím, ale aj tak patrí neodmysliteľne k mojej knihomoľskej duši. Milujem tie chvíle, keď cestou do školy, či len tak sediac doma počúvam cez slúchatká nové pesničky a premýšľam o knihe, a tie chvíle keď sa daná pieseň dokonale hodí k príbehu, slovami i melódiou. Vtedy všetko presne zapadne na miesto a čitateľský zážitok je o to väčší. Raz za čas sa totiž stane, že narazím na pesničku, ktorej text sa navlas zhoduje s myšlienkou knihy, s melódiou, ktorá dokonale ladí s pocitmi z novo prečítaného príbehu. Také momenty sú hodné zlata.




http://s2.favim.com/orig/34/books-girl-music-vinil-vintage-Favim.com-279721.jpg
Keď si hľadám hudbu ku knihám, nikdy sa neobraciam na rádia, na mainstreamové hlúposti, ktoré ani nemožno nazvať hudbou. Milujem piesne od neznámych autorov, hudbu z filmových soundtrackov, dávno stratené, staré pesničky no hlavne nie to, čo počujem každý deň v autobuse. Obľúbila som si hodiny sa prehrabávať cez nekonečná youtubeových súborov, videí a všetkého možného, čo je ešte stále dovolené nazvať hudbou. Hudba je rovnaká ako knihy, dokáže vás hlboko ponoriť do sveta vytvoreného len vami, obalí vás do najmäkšej deky na svete a nepustí k vám pokrčený reálny svet. Nechá vás snívať v hlbinách a premýšľať vo farbách, ktoré si bez hudby nedokážete predstaviť. Ukáže vám, rovnako ako kniha, nový svet, plný kúziel, iskier a fantázie. Môžete si myslieť, že hudba je predsa nemenná, nemôžeme si ju upraviť podľa seba, ba čo ale je. Každý vníma hudbu inak, rovnako ako písmenká na bielom papieri. Aj knihu niekto napíše, aj pieseň niekto zahrá, či naspieva. Je len na vás, čo si budete prestavovať. Všetko záleží na vašej predstavivosti !



Rovnako ako si nedokážem predstaviť život bez kníh, neviem si ho predstaviť ani bez hudby. Kráčať rannými ulicami v tichu je krásne, ale s hudbou je to čarovné. Akoby svet z knihy vystúpil do reality, vletel vám do uší a opantal vás omamnými tónmi, čo vám ako droga oblapia mozog a ukážu vám veci, ktoré by ste inak neboli schopní vidieť, zažiť, precítiť. 



Majka 

streda 9. septembra 2015

Zoe Sugg - Girl online: láska blogerská //RECENZIA

Autor: Zoe Sugg
Väzba: hardback - pevná väzba

Počet strán: 288
Vydavateľstvo: Slovart

Približná cena: 9 - 11
Žáner : Young- adult, ľúbostný román

O čom to je?:
Keď sa Penny strápni na školskom predstavení a video zahltí Facebook aj YouTube, akoby zázrakom jej rodičia prijmú pracovnú ponuku, vďaka ktorej strávia Vianoce v ďalekom New Yorku. Tam stretáva pekného Noaha s gitarou prevesenou cez chrbát. Penny sa zrazu zamiluje až po uši a na svojom blogu zachytáva každý okamih strávený s „brooklynským chalanom". Lenže aj Noah pred ňou skrýva jedno tajomstvo...


 
Určite si spomeniete ako na celom svete vybuchla tá novinka, kedy sa oznámilo že Zoella vydá knihu a keď nastalo ešte väčšie BUM kedy kniha vyšla. Všetci boli nadšení a museli ju mať, sociálne siete zaplavili obrázky svetlučko modrých kníh so svetielkami, sviečkami a notebookom v pozadí. Keď sa mi kniha dostala do rúk bola som trochu skeptická, bála som sa jej obľúbenosti, mala o nej urobený aký-taký obraz, no bola som tiež skutočne zvedavá- prečo ju toľko obdivujú?